Y’ashε aseε wכ Onyame Din Mu, Mubrכhunufoכ כdεεfoכ Hene.

Nsεm Binom a εmu nnahכ a εfa Ondianifoכ som no ho.

 

10/12/2003 (כpennimaa da a εtכso du afe εmpem mienu εne miensa)

 

Onua Yusif Smith san baa Islam som mu afe apem , ahankron εne aduokron nwכtwe mu (1998). כyε obi a כkyerε n’adwene bere biara εfa abεεfo nkratoכ (on line) so. כtwerεε saa nsεm yi wכ bere a כne obi w’awura Islam som mu fofoכ a n’adwene mu dahכ, nyaa nkכmכ twetweε faa abεεfo nkroatoכ so a εfa nkramofoכ (Muslims) afoforכ nhyiamu a ayε dema nkramofoכ afoforכ no a εyε den mawכn sε wכn bεfrε Qadianifoכ, wכn dini a εfata / εsε wכn – kafors (Boni ayεfoכ). Nsεm a edidi soכ yi כno (Yusif Smith) na כmaa ho kwan sε yεn san ntintim.

 

Ne abεεfo nkratoכ ahoma nie: http:/www.geocities.co/indigojouk

 

Adeε baako a Emma Islam som enya din pa wכ εmia mea bi nom nofi sεnea כsom kuo bi a εhyεεaseε wכ India man mu a wכn fa wכn nkyerεkyerε wכ εkan εnlesi (British Colonial) foכ asε. Saa kuo no, a כfrε ne ho sε “Ahmadiyya Movement in Islam”, na Muslimfoכ frε wכn sε Qadiani kno. Muslimfoכ som ho ase no, enfaho ne εnsosonoyε a εda wכn (Muslimfoכ) ntεm, Εfa nsεm binom mu no, wכn nyinaa ano kכ bεnkoro mu sε: saa kuo yi (Qadianfoכ). Na nso besi nnε εkame ayε sε nkramofoכ afofoכ nte nsεm bi ase a εfa Qadianfoכ ho, esane wכn nteteε pa a wכn (Qadianifoכ) wכ. Meyεε m’adwene sε mεtwerε saa nsεm yi wכ berea menyaa nkכmtwetwe wכ abεεfoכ nkratoכ ahoma (email) so dema Muslimfoכ afoforכ.

Neyεe a εfa fawohodie wכ Nyamesom mu a εwכ wכn a wכnyε nkramofoכ mu no, tumi a wכn wכ no fi amansan Nkabom kuo (UN) nkrataa wכn twerεε faa ho wכ ewiaswe כko kεseε a εtכso mienu akyi, εyε nkrataa, sononko a εtesε Amerikafoכ asεdeε nkrataa wכn de too mrashε bεdwa anim, a nefapem efi Abrכfo ne Amerikafoכ Suahunu mu. Nsiesie a edikan wכ saa nkrataa no mu kyerε pefee sε; “Nshiamu kεseε biara mmra nniho kwan sε wכshε mmra fa Nyamesom ho” na nso Amerika wכ Nyasom ahoroכ bebree. Bere a wכn a wכn kyekyeree tete aman no yε wכn a wכtee wכnnho fri tete nsכre nohono, εnε wכn a wכbככ wכnho adwaa a wכnfri Englesi abrokyire man mu a wכn a edimu akotene yε Anglikanfoכ (Episcopalian), wכ Amerika man mu deε כsom baako edi akotene kεseε paa εne Roman Katolik. Wכn a na wכn wכ Aburokyire huu ako ahoroכ bebree, nekankan ne Aburokyire atכε, כko no kככ so nfie bebree wכ asom ahoroכ no ntεm, naso wכn gyidie yε baako, na wכn din no εyε sononko. Na asotwe a anoyεden yε ade a wכn di “Huguenotfoכ” wכ France man mu, כko kronkron a wכn detiaa Hussitefoכ (Hussites) a wכn wכ Bohemia εne Moravia, εne nea εkekaho a εfa ahurukasεm a εkככso wכ Englesi man mu, εne wכn wכntia katolik ne ahurukaεm kככso wכ Engliesi man mu kosi emfie כha awieε. Woi ma yεtumi kasi כman (mpaninfoכ) anteetee Nyamesomm akukuo beree, tesε Albigensianfoכ, anaa sε wכbesi Nyamesom mmza ano tesε nea εkככso wכ Bêguinefoכ mu wכ Belgium man mu. Εnyε kuitofoכ nkotoo na wכn nyaa Aburikyire (Europe) ne Amerika tena ho mfasoכ; Jewfoכ, Nkramofoכ (Musmlims) εne Nyamesom akuo bebree, saa nso na Qadianifoכ (Qadianis) tenaa Aburokire asomdwie mu mfie dodoכ (bebree). Saa msεm yi ne Nyamesom ho nsεmpa ho banbכ nnitnibiara yכ, na nokware a ewכ mu nesε, ntawantawa a na εwכhכ no yε nsonsonoyε nkentenkete binom a na εda Nyamesom ahoroכ a amanyכsem tumi kuta wכn, a wכn kyerεsε wכn ne tete Nsכre no ntεm. Efi saa akotene a saa aman no di wכ saa nsεm no mu wכ ewiase כkoa εtכso mienu no akyi na nsusuyε binom a εte sei nyaa kwan kopuee amansan nkabom kuo (UN) mra mu.

 

Aborofo (Europians) ne Amerikafoכ a wכn huu sεnea na yεteetee Nyamesom akuo binom wכ nkramofoכ (Muslim) aman binom so tesε Pakistan ne Saudi Arabia no bככ wכn hu. Ekae wכn etwaa a wכn kuta adwenkyerε fofor (hereties) bi Aburokyire berebi a etwaa mu. Yεn nnkramofoכ deε yεwכ osuahunu alwroכ εfa atesεm ho. Ekame ayεsε, εmere bebree wכ Islam abakכsεm mu no, atesεmfoכ no na εyε nkrofoכaniyadeε, ateetee εne nnipakum.

 

Εyε obi a na onni nkramofoכ afa (Kharijite), Abdul–Rhaman Bin Muljam, na okum Sayyiduna “Ali” Onyankopon nye no ntom, εna nenuanom nso a wכn nni nkramofoכ afa kunkum nkramofoכ mpempem bebree a wכn bכne nkutoo nesε wכn (nkramofoכ) ne wכn nyε adwene. Eyε Mu’tazilitni a כyε atesemni, na odii nkonim wכ Abbasid asεmdidea, na כyεε Iman Ahmad Bin Hanbal (εne wכn a εkaho) aniayadeε esane sε wכn ampene wכn gyidie na so. Sh’afoכ kuo a wכn tra shiε wכ wכn neyεi mu a yεfrε wכn nnipa kumfoכ (Assassins) (yεyi fri Arabiki kasa mu “Hashisli”, wכn fa saa aduro bכne no, yεse esane sε na wכn trimu yεden, enti nnipa binom dwene sε wכn fa nnuro bכne) wכn nso de כko ne nnipa kum kכtoaa nkramofoכ. Saa nso na otrimuכdenfoכ, onimguaseεni …… a כyε n’adeε sε כbכdamni a odii adeε wכ Misraim (Egypt) asase so a כfrε neho sε Al–Ahkim Bin Amr Lah, a aseε ne sε: (nea כde Nyame tuni na ebu כman) a כno nso yε nnipa dodoכ kumfoכ, yε Shite atesemni. Enkyεe Koraa, na Nusayri Nyamesom kuo, a yε taa frε wכn Alawits anaa Alevis, too כtopaeε desεi Hama kropכn, a εwכ Syria wכ afe apem aheankorכn ne aduoכtwe mienu mu (1982) a wכn banbכfoכ no nso kum Sunni Nkramofoכ Sunni Muslims) a wכn nnim nea εkכso no ho whee esane Islam onuadכ כyεkyerε εkככso saa bere wכn a εkכto shεε Mongolfoכ so a wכn shyε Ghengis Khan ase a wכn sεe nneεma wכn sεe nneεma wכ Nkramofoכ ne wכn wכnnyε Nkramofoכ nsaase so, firi China aburokyira mfifini.

 

Esane sε wכn anya tenaberε wכ Nkramofoכ aman mu nti, wכn kכbככ wכn ho adwaa wכ wכn a wכn nyε Nkramofoכ nkε: Qadianifoכ no famu deε, εkyere sε Englesi Aburokyire (UK), Aburokyire aman aka no nu εna Isael.

Obiara a כpεsε onim nea enti a Nkramofoכ sכre tia atorכ adiifoכ, wכn twa wכn ani nhwε yεsom no, εne osuahunu a yεwכ, a εhyε aseε firi כkכmshεni Muhammed (SAW) asuafoכ bere so. Islam gyinahכ ma nokorε, emom “Nokorε da nso wכ ntrכ ho” ne banbכfoכ nso y’ama wכn tumi sε wכn bεbכ ho ban. Eka banbכ no ho sε yεbε ko atia atorכ adfiifoכ ne wכn akyidifoכ; εneε sε ehia sekantwe Koraa mpoea. כtorofoכ odiifoכ a ne nipa bכne sεm adadi wכ saa bere no mu none Musailima (כtrofoכ), a nipa bכne sεm da adi esane n’amumuyε nti; כyεε Nkramofoכ somani (Habib Bin Zaid, Nyame nye no ntom) aniayadeε kosi sε owuisε, wכ bere a otwitwaa n’ensa n’enan wכ nnipa dכm anim wכ badwamu. כbaako nso, a yεfrε no Al–Aswad Al–Asi, daa niatrosεm adi sε כyε odii dekyerεε obi n’adwene mu ntene no, wכ Yemen, כfaa atirimuכden kwanso no כde dii saa bכne no. Kכmshεni Muhammed (SWA) suani baako a yεfrε no Fayruz Al–Daylami (Nyame nye no ntom) na okuu saa כtorofoכ yi, εna כkכmshεni Muhammed (SWA) maa no abodin sε “Akoateneneeni”. Na Musailima ankasa deε, kכmsheni Muhammed (SWA) asuafoכ mienu na wכn kuu no; wכn ne (Abdullah Bin Zaib, a כyε Habib a y’adikan  abכ n’edin no, eno Wahshi, Nyame nye wכn mienu ntom). Yeyi wכn ayε wכ saa dwumadie yi mu, esane sε εyε ade pa. Musailima (כtorofoכ) yε Islam tanfo εna כsan otirimuכdenfoכ a neho yε hu.

 

Wode kenkan Qadianifoכ abakכsεm ne wכ neyεe a wכn wכmu wכ Pakistan, na εhכ na wobe hu sε animguaseεfoכ wכ wכn som no mu, wכn anibueyε anibue hunu bi kεkε. Sε wowhε sεnea Komsheni Muhammed (SWA) asuafoכ tuu atorofoכ adiifoכ no so sa wכ Azab mpatam mu hכ no a, na εkyerε sε Qadianifoכ deε wכn anya no fofoofo wכ Pakistan man mu. Wכn (Qadianifoכ) daso tiase, na Pakistan aban no mma wכn kwan ma wכn frε wכn ho sε Nkramofoכ.

Wontumi mfa adakato (empty box ) ntoכ na waka sε εyε abεεfo afidie (computer) wכ bere a (CPU) enni mu. Sε yεde aכεm yo kכ adwene mu, a εbεyεdεn na y’ama obi kwan na w’afre biribi Islam wכ bere a wapo Islam gyeidie a εno ne nefapem (aqida)?

 

Wכn a wכn taa tena Qadianifoכ nkyen anigye nkabom εnyε nokorε כkofa pa a wכn wכ, sε wכn de to nea wakכ sunnafoכ nkyen a wobe hu wכ wכn nsכro adan mu ninea ahorfoכ. Mopε sε mede kaho sε, minshiaa nipabכne sε biara wכ sunnafoכ nsכre adan a makom da (agyesε baako pε bi mu, eno nso mpo nea esiiε no mfri sunnafoכ), na emom εwכ adeε baako bi nti a εma Qadiani wכ nkabom soronko, εne sε, sε wode wכ to sunnafoכ ho a, wכn (Qadianifoכ) yε ekuo ketewaa bi pε. Nkramofoכ agyinatu kuo (the Muslim Council of Britain) a wכn wכ Englisi Aburokyire nseseε mu no kyerε sε wכn kuo no mu foכ (Qadianifoכ) (wכn taa haa wכn ani dekyerε wכn dodoכ) dodoכ mmoro כpepem baako wכ wiase afanan nyinaa, (na wכn mu dodoכ no yε Panjaboכ, tesε Sikhfoכ som); Sunni kuo no, sε wowhoε a, wכn wכ dom a wכn dodoכ כpepem כha ne akyire a wכn awhete wכ asase tam a εdahכ firi Moroao dekosi Philipines ne Indonesia; εyε כsom kεseε wכ Russia ne China, ne Abibire (Africa) mu; wכn a εdכm sunni kuo no kaewiase kasa horoכ akεseε no bi. Yeyi tebea ahoroכ wכn wכmu a, wכn nyinaa di nkyerεkyerε ahoroכ nnan no akyi a nimdeεfoכ atitirifoכ bi akyerε fa Islam mmra ho (a ninyinaa di nsε afei nso yεgye tom) afei nso wכn gyidie wכ gyedie mienu bi mu.

 

Sunni kramoni a ofiri Morocco amamrε ne nea ofiri Indonesia, Kenya anaa Pakistan deε mmכ abira. Woi yε Islam nokorε nyinasoכ a εyε nwonwa no bi, na saa tebea kaa hכ saa mfie dodoכ bebree bere a ahomatrofoכ (telephone) ne abεεfo nkratoכ ahoma bi nnihכ. Sεnea Jewfoכ teε no, besi saa bere yi Qadianifoכ atumi aka wכn akyidiefoכ abכmu wכn nam nyansakwan bi so kaa se nsεm faa ateetee wכn faa mu ene senea yεbככ wכn kwaadu. (Sε woyi Jewfoכ atatee a wכn faa mu no to nkyεn a, Qadianfoכ deε no na nipakum bea biara nka ho.

 

Εyε mrε ma Qadianifoכ sε wכn nam nnadaa ayכnkofa ne nkabom so de nya abodim a εnfata wכn wכ Pakistanfoכ so, εna afei nso wכn bεgogo wכn som no mmra no mu. Nokorε ni, wכn nii abusua mpaepaemu, esane sε wכ asafo mma no nyinaa, dodoכ no a wכn yε Pakistanfoכ no fi abusua baako. Eno ne Punjab wכn nni Nyamesom mpaepaemu esane sε wכn nni כhaw biara wכ mpaepaemu tesε Breilawifoכ / Debandifoכ, esane sε Breilawifoכ no ne Deobandifoכ yε ekuo mienua nso sonoε da wכ ntεm, Qadianifoכ no ne wכn nyε Nkramofoכ (Muslims). Enti obi mma wכn nyansakwan bכne no nnaadaa no.

 

Nsεm fofor a Nkramofoכ de ato dwa fa Lahore Ahmadiyyafoכ kuo no ho, kyerε sε wכn deε wכn nye Ghulam Ahmad ntom sε כyε kכmshni. Emom wכn gye no tom sε כyε Mujadid (reviewer) Islam nsakraεni, na wכn gyina wכn nanso pintinn sε wampε nkכmshε. Nkramofoכ nimdeεfoכ, a Punjab nimdeεfoכ kaho a wכn ani tua nsεm εtesei a εkכso no, wכn nyinaa ano akכ benkoro mu sε כno Ghulam Ahmad Kyerεε sε כyε kכmshεni. Enti wכn gyinabea, wכ saa bere yimu no, yε naadaa εna afei nso nokware die nni mu. Saa kuo yi koraa mpo wכn ahoכden sua sen Qadianifoכ kuo no, enti Muslim nimdeεfoכ no nyinaa pene so sε wכn nyε Nkramofoכ (Muslims).

 

Eho his ma Nkramofoכ ma wכn hu sε Qadianifoכ no ho yε hu, εna afei nso sεnea wכn ne Islam ntεm kwan ware. Wכn (son) no ntumi ntrε wכ nokware kwanso, esane sε sε Qadianifoכ no nkorεnkorε di Nkramofoכ (Papa) no anim wכ wכn kuo no dכm mua, saa Nkramofoכ no begy wכn hu akכ. Nokware ni, Qadianifoכ (mpaninfoכ) de nsεm bi nom a εfa wכn som no ho asuma (ebi ne wכn nhoma binom a nfasoכ pa biara nni mu, tesε nea wכn frε no “Roohani Khaza’in”) wכn mpaminfoכ a wכn wכ oman no mu. Ekuo no (Qadiani) wכ tena berε wכ Croydon wכ London anaafoכ, na wכn san wכ babi a wכn tontכn Nyamesεm ho nniεna wכ hכ a εwכ London atifi wכ babi a wכn di dwa. Mene Qadianifoכ shiaa ahoroכ mprεnsa wכ Croydon na bere biaraa wכn me ne wכn di nkutaho no (wכn mu mienu yε Qadiani afoforכ a wכn ne ntaadeε sε Nkramofoכ) anna wכn ne wכn wכhכ no adi ankyerε me kosi nkכmכ twetwe kככ so kosii bere bi.

 

Wכn mu baako ne “Alimadiyya Dom no” εna כbaako no nso kyerεε “Imam” a yεfrε no Tahir Ahmad. Wכn mu baako kyerεkyerεε neεma bi nom wכn anigye ho, tesε wכn satellite TV Station” a wכn tumi si wכn bo ka s’ wכn nkoaa ne Nyamesom kuo a wכn “Satellie TV Station” woi yε (sεbe) Nkwaseasεm, Sunnifoכ nso wכ “Satellite TV Station” beree (a Iqra yε emu baako a edi mu) a Sheikhfoכ akukudam baso bere biara (Arabic TV).

 

Me bisna Sheikhfoכ no mu baako nsεm faa Ghulam Ahmad Kyerε a כkyerε sε כyε “Mahdi” no, na sε yε כno a, εneε “Dajjal” (Antihuist) no nso wכhe? Sheikh no yii ano sε Dajjal no ne εnnε “anibue” a εkyerε aburokyire (atoכe) anobue, a εkyerε akyitae a εyε nwonwa wכn kuo no nyaa wכ saa aburokyire (atoe) anibue no mu, a εsan maa wכn kwan ma wכn asכre dan miensa wכ London anafoכ (a saa wכn asכre dan a wכn frε no London Mosque’ a εne kuro no mfinfin kwan ware!) afei nso, εnε nsεm bi a ebinom afoa so sε εyε Dajjal no yε nipa, a n’akyi firi Jewfoכ mu no bכ abira. Imam Mahdi (asomdwie nka no) nedin de Muhammed Bin Abdullah (na εnnyε Ghulam Ahmad) a כyε kכmshεni Muhammed (SWA) ase nipa, εnyε Ghulam Ahmad, yε bεshε no nso wכ Hijaz, a Ghualam Ahmad nsraa hכ da, a כnna adi kosi sε kristofoכ bεkכ akכtena Arabiki nsaase a nsuo atwa ho ashia no so, εna afei nso wכ bere Sufiani atirimuכdefoכ bεda neho adi wכ Syria – woi nom nyinaa nya mma mu, nfe dodoכ bebree a Ghulam Ahmad Shiaa n’awieε wכ agyanan mu.

 

Nsεm bi nso yεn nnye ntom ne sε, a yεkyerε sε Pakistan aban na nka כbכ Qadianifoכ no kwaadu no, nshεda nyina Islam kwan so. Εyε nokware sε Pakistan aban wכ mmra bi nom a εnyε Islam mmra, emu binom gyina Shar’iah no so deε nanso enni mu enti εsεi Islam Shariah no, emom εnyε Pakistan aban no, nkotoo, na εka sε wכn (Qadianifoכ no) nyε agyidiefoכ, anaa wכn a εtra shiε wכ wכn Nyamesom mu, ne wכn Imamfoכ mu, saa nkorכfoכ wכhכ deε, nanso Nkramofoכ nyinaa ano akכ bεnkoro mu, mekyerε Nyamesom ne amanyכsεm mu.

 

Nkyerεkyerε mu ada no adi pefee de tia wכn kuo no wכ Abibirem (Africa) atכgε wכ Gambia. Nea edidisoכ yi nsεm bi a onimdieεfoכ, okunini bi a כyε Imam (כkandifoכ) a yεfrε nHabib Ahmad Mashhur Al–Haddad, afiri kuro a yεfrε no Hadramaut aterε afa wכn ho: -

 

Saa kuo yi (Qadiayani) yε ateetee dema Islam sen akuo akuo a wכn tra shiε wכn neyεi εne εnfomsoכ. Wכn a εdכm saa kuo di nea y’adome no, כdaadaafoכ Mirza Ghulam Ahmad aakyi, a Enlesi abrכfo εtaa n’akyi. כkyerεε sε כyε kronkron afei nso כyε כkכmshεni, osii so dua kaae sε כno ne agyenkwa no εna afei nso כyε osisiefoכ (Mahdi), nea osiesie Nyamesom εne Islam. Nnadaa ne kutupashε ben ni? Muslimfoכ nyimaa ano akכ benkoro mu aε obiara a כde nkכmshε bεro neho so wכ yεnmmura Muhammed (SWA) akyi no yε obi a onni gyidie biara. Musailima, כtrofoכ / kowhini no kaa sε כyε odiifoכ, Nyakopכm nomeε nka no! …… Nokware ni, (Ghulam Ahmad) animguaseε ne nomeε sen Musailima כtrofoכ εne wכn ka wכn ho a wכn de nkכmshε too wכn ho so no; esane sε כyεε neho wכ nnipa anim sε כyε Muslim (Koramoni pa pε) : -

 

Sεnea εbεyε a yεbε kyerε sε nea wכn yε no nyε no, εsombo ma yεkyerε sε wכn (Qadianifoכ) tia nea (nsεm) a εwכ Qur’an ne Sunna (Hedith) mu, ene ne nimdeεfoכ nyinaa ano akכ bεnkoro mu wכso. Nea wכn ayε yi kyerε nsεm a wכn nipa no a כde nkכmshe ato neho so a nomeε nso wכ neso atintin wכ wכn nwoma mu. Ennε Muslimfoכ nyinaa ano akכ bεnkoro mu sε Qadiani akuo akuo no nyinaa yε bכne ayεfoכ (Kafirs) εna afei nso wכn agyae Nyamesom pa a wכn ne Islam (Nkramosom) nni twata biara. Atεnbuo a εte sei wכ saa nsεm yi so tia wכn a εda adi pefee tesε owia agyina wכ wiem (owigyinaε) ……. Onyankopכn Ankasa mfa Netumi nko ntia wכn! Ntrכ / Akowhisεm bεn na wכn di yi! (9:30). (Miftaah Al–Janna), a seε ne sε! Safoa a yεde kכ כsoro Aheman mu, a Mostafa Badawi, twerεe. Quillam Press, London. 1990.

 

Eho hia ma yεka kaho wכha sε kכmshεni Muhammed (SWA) kaa nkכmshε a etwatoכ ho asεm wכ N’afutuo a etwatoכ no mu, afei nso εyε ade a obiara nim wכ Nyamesom pa mu, a obiara כwכ Islam ho nimdeε biara nim saa nsεm yi (mate sε sheikh bi aka sε saa nimdeε yi adeε bi a abofra a כwכ mfitiaseε sukuu mu a wadi mfie nkrכn koraa nim). Tirimusum yε banbכ, na nso εte saa dema wכn a wכn wכ saa gyinabea no, tesε wכn a wכn firi mantam a εwכ akyirikyiri. Pakistan aban ahokeka wכ saa nsεm yi mu gyina nkoranshε wonyaa wכ saa nimdeε no mu, εnyε amanyכsεm nkoranshε, anaa enyiyimu ana sε biribi nti. Afei nso Qadianifoכ mfata sε yεfrε wכn “Wכn a y’ama wכn Nhoma”, esane sε wכn ntrכ / akowhi nhoma kronkron ntumi nyε Nhoma kron kron Onyankopכn de ma Adiyifoכ no. (Al–Misri and Keller, Reliance of the Traveller, Beltsville, Maryland, 1994).

Ano a akכ bεnkorכ mu kyerε sa pεpεεpε. Wכn (Qadianifoכ) nyε Muslimfoכ / Nkramofoכ papa.

Anti Ahmadiya Movement in Islam

Dr. Syed Rashid Ali

P.O.Box 11560

Dibba Al Fujairah

United Arab Emirates

E-mail:rased@emirates.net.ae

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Cont

Wכ Oforisuo (April) da a εtכso adunoa nnum, afe apem ahankron ne enson (5th April, 1907) mu no, nsεm a edidi soכ yi a Mirza A. Qadiani twerεε wכ ne daa ukaebכ nhoma (dail diary) mu a y’atintim wכ dawurobכ krataa a yεfrε no “Akhbar Al Badr, Qadian mu εne sεi” Nea Sanaullah atwerε biara, nokware mu no, Onyankopכn anya ahyehyε ne fepem deda. Dakorobi mede εho nsεm too Nyame anim, na anadwo bere mu no, Onyame yii saa nsεm yi adi kyerεε me; (ujeebo da’wat addaaee) a n’ase kyerε nesε “Metie na כfrε me sufrε”. Na wכ “Sufifoכ gyedie mu no, nsεnkyerεne a εso paa εne sε Onyame betie anaa sε כbεgye (ogyidieni) mpaebכ, na ahomegyeε yε ne nkorabata. (Akhbar Al Badr Qadian; 25th April, 1907, P.7 Collum 3). Onyankopכn tiee saa ahomete mpaebכ yi. Na afe fofoכ a edi soכ no, Mirza Ghulam wui wכ ayamtuo (yareε) mu; wכ 26th May, 1908 mu. (Kכtכnimaa da a εtכso aduonu nsia, afec apem ahabnkron ne nwכtw).

 

Na (Ghulam Kaaε Ansana Owui

Nasmanseε yε ade a, ewiase nyinaa yεgye tom wכ nsεm nni bea biara, a εkyerε owufoכ trimu asem. Mirza Ghulam nsamanseε a כyεe ansama owui no nyε adanse die a yεsan wכ akyire, a εkyerε sε ne mpaebכ a כbכe no abamu – sε (Sanaullah) bewu. Na Mirza Ghulam n’ase (barima) wכ ne mpa no nkyεn. Ankyε na ayamtuo kaa no, na כkyεε seε feeε )Cholera). Mirza Nasir, wכ n’abakכsεm mu no, a yεfrε no Hayat–e–Nasir yεtwerεε wכ mu sε: “εmere a meduu Hazrat Saheb nkyεn no a mehuu ne tebea no, כhyεε aseε kyerεa me sε: MIRZA SAHEB, AYAMTUO (YARE) AKAME Mekae sε nsεm yi akyi no, wanka asεm pa pa biara a emu da hכ (anaa nteaseε wכ mu) bio kosi sε owui, anכpa nnכndu (10:00am). Saa nsεm yi yεbehu no wכ Hayat - - Nasir P.14). Mirza Ghulam n’ase, a כsan yε n’akyi di ni adie, wכ bere a na כwכ newuo mpa ho kosi sε owui.

Wanka wכ babiaa da sε Mirza anka nea wokae no wכ nsεm no mu. Afei nso εmma wo werεmfi sε כno Mirza Ghulam. Asua aduro yכ (Tibb), enti sε כka sε anyamtuo a na nea כreka, Enti agyesε woka kyerε me sε mokכmkyεni no anaa sε כsakrafoכ no twaa ntrכ, wכ bere a na obewu no, anaa sε εnte sa de a εnee na εyε adeε a εdahכ pefee sε ayamtuo na εkaa no εna כfaamu wui. Sε nte saa de a, tebea (yereε) bεn na uka εde saa ayamtuo denden a εte saa bεba a aduroyεfoכ (adכkotafoכ) wכ nenkyεn?. Eyε nwonwa sε wo ka sε εyε yareε hunubi kεkε na εde ayamtuo no bae akuu no. emma wo werεmfi sε, na Mirza Ghulam taa nya ayamtuo esane asikyire yareε (diabeties) a na כwכ nti, entiyareε hunu bi mma anya ayamtuo. Nea εsε sε yεhyε no nso nesε, ne nsεm a etwa toכ a כkae ne sε; “m’anya ayamtuo” sεnea n’ase (Mirza Nasir Nawab) kae no; na emom εnyε “Kalima” Nyame diu na כbכe. Wobetumi ahu pefee wכ nea esiiyε no mu sε, Onyankopכn abufuhyeε na easne baa Mirza Ghulam so – εno ne ayamtuo – na nea εnyε koraa wכ nea esii yε no mu nesε Onyankopכn tuaa ne tεkrεma ne n’ano esane aymtuo no nti, sε nea εbεyε na onya kwan nsrε bכnefakyε, esane akowhi anaa atorכ a otwae no ho, afei nso nya kwan nka “Kalima Asotwe bεn no! Sε wopε enyinsoכ a kenkan nea edidi soכ yi – “Huzoor antumi ankasa dכnwhere mienu ansana owui Dr. Mirza Yaqoob Baigne, Dr. Syed Mohammed Hussein Shah wכn ne aduroyεfoכ na wכn whε no. Huzoor ma yεmaa no krataa na כtwerεε sε: - “Meho nyina awo. Me ntumi nkasa” εne nsεm bi mon a כtwerεε ayantumi nkenkn.

 

(Saa nsεm yi yε nsεm a Mirza Ghulam “Sunna” Mohammed Sadiq Qadiani twerεε, wכ Akhbar Al Fazl Qadian, Vol. 25 No. 274, 24th Nov., 1937).

 

Nsεm no yε ahomete! Na εyε nsankyerεne de ma osfiefoכ. Asomdwie nka wכn wכham tenenee kwan so.

Rashid

Rasyed@emirates.net.ae